Matej Siget

Denne, v poslednej dobe čoraz častejšie, sa stretávam s hlúpymi a nesprávnymi poznámkami na adresu neveriacich. Rozhodol som sa napísať znenie najčastejších, a vyvrátiť ich sebou samým.

1.      Bez Boha nemôže byť človek šťastný

Začal som tým najhorším, a najčastejším. Veriaci človek, ktorý má potrebu hádať sa, si neuvedomuje ako hlboko zraňuje a uráža oponenta. Vyslovením myšlienky, že bez Boha nemôžem byť šťastný, dáva najavo, že mi v živote chýba podstatná časť, nie som ten, kto by som byť mal. Najhoršie je to z dôvodu kategorizácie. Tiež nebudem tvrdiť, že človek s Bohom nemôže byť smutný.
Ja nemám pocit, že vo svojom živote šťastný nie som. Či už mi tento pocit robia veci materiálne alebo duchovné (láska, priateľstvo a pod.)
Šťastie sa charakterizuje ako spokojnosť so životom, alebo blaho. Už len z tejto definície nemožno robiť rozdiely. Každý má iné ciele a iné hodnoty, a každého robí šťastným niečo iné.

2.     Ateisti a inoverci nepoznajú a nerozumejú Biblii.

Ďalšia z úsmevných myšlienok. Z mnohých skúseností viem, že toto tvrdenie platí lepšie vo forme: „Neveriaci poznajú Bibliu často lepšie ako samotní veriaci“. Prečo ju však študujeme? Pretože sa na ňu neviažeme. Čítame ju zo zaujímavosti, nie z nutnosti, poznať v kostole každý citát. Venujeme sa jej, diskutujeme o nej, nič zákonite neodsudzujeme, ale ani nevelebíme. Myslím si že tento postoj nám dovoľuje racionálnejšie pochopenie. A nie je pravda ani to, že ju berieme doslovne. Berieme ju z nadhľadom a často zdôrazňujeme veci, ktoré veriaci človek prehliadne, často účelovo.

3.    Cirkev rešpektuje neveriacich

Toto je moja obľúbená téma. Pri jednom rozhovore som bol ohriaknutý vetou: „Nesúď cirkev, veď ani my nesúdime vás!“
Prvá, veľmi dôležitá vec. Prirovnávať cirkev k ateizmu je ako pliesť jablká s hruškami. To je ako povedať, že holohlavosť je farba vlasov.
Druhá vec je klam, že cirkev nás nesúdi a rešpektuje. Chcem upozorniť všetkých vzťahovačných ľudí. Hovorím o katolíckej cirkvi, všemocnom mafiánskom meste Vatikán, nie o viere samotnej.
RKC samotná neraz napadla neveriacich ľudí. Ostro, bez okolkov. Organizácia, ktorá zakazuje kondómy na úkor AIDS, kryje miliardové finančné mašinérie a zneužívanie detí, odsudzuje homosexuálov, neveriacich a vlastných kritikov (skrýva to do snahy pomôcť nám byť lepšími, čo sa nedeje), nás urazila mnoho krát. Spochybňuje naše názory, svoje prezentuje často dogmaticky a ako jediné správne. Aj popri stovkách iných náboženstiev a kultov.
My, ktorí sa snažíme nikoho nekritizovať, naopak otvárať dvere poznaniu nenásilnou formou, sme často pokladaní za zlých. Ja sám by som si nikdy nedovolil povedať o veriacich ako o zlých. Takto sa dá hovoriť o jednotlivcoch a malých skupinách. Nie všeobecne.

4. Sme satanisti

Iba v stručnosti, zopár ráz som počul, že Ateisti, to sú iba prezlečení satanisti. Ubezpečujem Vás, satanista sa môže ukrývať ako v kostole, v budhistickom chráme,  ako aj na vedeckom stretnutí. Len či, milí veriaci, nepociťujete výčitky neznalosti, a nenahádžete na nás všetko zlé, čo sa Vám inam nehodí…