Matej Siget

Po krátkom čase asi zasa zahrám na náboženskú nôtu, no po pánovi Kuffovi bude tento blog smerovaný trošku inam.

Začínam mať pocit že opozícia zaujala polohu akéhosi humoristu, aby v parlamente reč nestála. Po nepotrebných vyjadreniach Pavla Freša, ako treba zmeniť názov „Materská dovolenka“, prišiel ďalší nevyhnutný návrh, tentokrát z dielne silnejšej KDH. Akési povinné modlenie v parlamente?

Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Netreba asi ani písať, kde sa tento text nachádza. Áno, áno, je to prvá hlava ústavy SR.

V návrhu Jozefa Mikloška stojí, že by sa malo modliť každý rokovací deň. Dokonca žiadajú Pavla Pašku o zriadenie „kaplnky“, kam údajne viacerí poslanci radi sami zavítajú. 
Nemôžme politikom zazlievať snahu byť lepšími ľuďmi. Ja osobne si však myslím, že ak sa chce niekto pomodliť, nepotrebuje k tomu kaplnku v inštitúcii, ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Nechal by som na samotnom poslancovi rozhodnutie, či chce prejaviť svoju vieru. Postavenie, resp. zriadenie kaplnky vnímam ešte o čosi horšie. Je to minimálne neštandardné. Hoci sa mnohí opierajú o to, že je to inde bežné, uchádza im asi význam budovy parlamentu a samotná ústava. Je snáď v poslaneckých kluboch natoľko zlá atmosféra, že musia jednotliví poslanci vyhľadať útechu a pokoj v kaplnke? Je snáď zakázané dať si do kancelárie kríž, obrázok, koberec s miskou čistej vody, alebo zarámovanú tóru?

Hoci viem, že to nie je finančne najnáročnejšie. Nemáme kam lepšie investovať peniaze?

Preto návrh považujem minimálne za populistický a zbytočný.

A keď už ju zriadia, dúfam že bude mať aspoň dobrý vplyv na tých, ktorý po nej túžili. Vplyv badateľný pre ľudí, vďaka ktorým sú, kde sú.