Matej Siget

  Tento článok píšem ako čerstvo odmaturovaný bývalý študent 8 – ročného gymnázia, ako reakciu na plánované zrušenie výučby druhého cudzieho jazyka na školách.  Je to nezmysel, no ešte väčší nezmysel je prehliadanie spôsobu výučby. Musím povedať, že celé štúdium som mal na „angličtinárov“ relatívne šťastie, to však neznamená, že neviem, ako to celé prebieha.

  Absolútne scestné je myslieť si, že najpodstatnejšia je gramatika, gramatika a ešte raz gramatika. Nikdy ma nebavilo učiť sa nezmyselné množstvo časov a to najmä bez reálneho využitia v praxi. Cudzí jazyk ( v mojom prípade angličtina a nemčina) sa vyučujú na šablónovom princípe. Známkuje sa na základe toho, či sa žiak naučil teóriu gramatiky, či sa naučil haldy slovnej zásoby. Nič z toho však nemá zafixované, na druhý deň polovicu zabudne a do mesiaca si nebude pamätať nič, nakoľko slovíčka sú o lekciu ďalej a vytlačia tie predchádzajúce.

  Hlavným nedostatkom je absencia interaktivity, to znamená živá konverzácia, čítanie kníh v cudzom jazyku poprípade pozeranie filmov, podľa možnosti bez titulkov. Nikto učený z neba nespadol, preto je nezmyselné oháňať sa tým, že žiaci nebudú rozumieť a výsledok bude taký, že im to nič nedá.
Omyl. Čítanie cudzojazyčnej literatúry som využil práve na učenie sa na maturity. 8 rokov som gramatiku flákal, ako prípravu som si prečítal Godfathera. Ak som nejakému slovíčku nerozumel, buď som si ho vyhľadal a zafixoval, nakoľko sa v texte vyskytlo mnohokrát, alebo som na to prišiel z kontextu. Pozeranie filmov je tiež osvedčený recept, ako jazyk dostať do ucha, čo súvisí s katastrofálnou výslovnosťou našich pedagógov. To im však nezazlievam, to by bola prehnaná kritika.

  Čo sa týka nemčiny, moje vedomosti sú iba na úrovni školskej výučby a preto sú aké sú. Nepozerávam nemecké filmy, nečítam nemecké knihy, hoci podľa predpokladu, t.j. 8 rokov nemčiny cca každý deň v týždni, by som to mal všetko ovládať. Anglicky som sa na gymnáziu učil 5 rokov, a trúfam si povedať že rozprávam plynulo.

  Napriek všetkému považujem za chybné druhý jazyk rušiť. Treba zmeniť prístup, treba zmeniť spôsoby. Keď nič z toho ministerstvo nedokáže zlepšiť, stále sa dá spoliehať na chuť a záujem študenta, no i ten potrebuje impulz, ktorý má možnosť v škole získať. Namiesto rušenia by som sa zamyslel, prečo je to neefektívne a ak chce študent jazyk skutočne ovládať, musí  chodiť do jazykovky, alebo na jazykové pobyty, ktoré si sotva môže veľa Slovákov dovoliť.

 
  Pri otvorenom pracovnom trhu, pri možnostiach dneška, by bol nezmysel brániť deťom ceste k jazyku. Naopak, považoval by som to za prioritu, pri dnešnom stave nezamestnanosti a pri požiadavkách mnohých zahraničných zamestnávateľov. Je pravda, že mnohí neovládajú ani slovenčinu, no to už je všetko len a len otázka efektivity, prístupu a neraz aj vedomostí pedagóga. Kurz angličtiny totiž z nikoho plnohodnotného angličtinára neurobí