Dôvera
vzdal som sa
všetkého
pre nič
pre tvoj pohľad
a úsmev
ktorý hýbe
sochami
a túlam sa
po uliciach
skáčem
na obrubníku
a čakám
na šmyknutie
… lebo povedali, že príde
a ja im verím…
Hranice
stojím
na hranici
krásneho sveta
kde ilúzie
sú povolené
prirodzené…
nemám nič len
padák
použitý
mnoho ráz
vzlietnem
naposledy
a padnem
medzi suché noty
platonickej
temnoty
…začínať odznova
ako toľko krát…
Keď čas je nepriateľom
prešli hodiny
jedna..
dve…
tri…
štyri…
a v bruchu
točia sa víry
pochybnosti
a
nečestnosti
okolností…
…chyby cností
a keď
nič už nie je
bez starostí
zaklopeš
a zmätieš ma
sto krát viac
Celá debata | RSS tejto debaty