Na začiatok musím skonštatovať – prežil som nádherné, cestovateľské leto, ktoré prajem každému.
Najprv, hneď prvý júlový deň som sa vybral do Číny so starými rodičmi a so sestrou. Poznať bližšie kultúru, ktorá ma fascinuje. Vidieť uponáhľaný život veľkomesta. Cítiť pokoj vidieka. Zažiť historickú, aj modernú Čínu. Myslím si, že sa mi to podarilo (samozrejme vďaka CK).
Impulzívny Šanghaj, kde sa skutočne necítite ako v komunistickej krajine.
Historický Peking, s tou pravou príchuťou pretrvávajúceho režimu, rozvoniavajúceho jedla tradičných trhov, s príchuťou minulosti a čínskej hrdosti. Čínsky múr a jeho majestátnosť, ktorá mi vyrazila dych.
Cisársky Xi´An s Terakotovou armádou, ktorá musí zaujať hádam každého. Malebné Suzhou a Hangzhou, ktoré Marco Polo nazval rajom na zemi. Dnes by to možno neurobil pre pretrvávajúcu modernizáciu, no mestá určite patria medzi najzaujímavejšie aké som kedy videl.
Z Číny som si odniesol pár poznaní. Komunizmus z nej našťastie nevytlačil klasiku a orientálnosť. Západné vplyvy na veľkomestá nepochovali atmosféru východu. A v neposlednom rade som si odniesol pocit, že sa do tej krajiny musím vrátiť.
Ďalšou krajinou bolo Nórsko, kam sme sa vybrali s rodičmi loďou z Nemecka. Ako milovník dovoleniek na obrovských lodiach som si to dokonale užil.
Nie som milovník zimy. Do tejto severskej krajiny som šiel s predsudkami o zlom počasí, aj keď som vedel, že skrýva nádhernú prírodu a pokoj.
Stalo sa, čo som nepredpokladal. Zima mi nevadila, turistické topánky neprekážali a krajinu som si užíval plnými dúškami. Prekrásny Geiranger, zapísaný v UNESCO a v istom roku vyhlásený za najlepšiu turistickú atrakciu Nórska.
Svetoznáma Flámska železnica, mestá ako Bergen či Stavanger. Zážitkové mestá, s kusom hodnotnej prírody, pokoja. Malé domčeky v strede kopcov, všadeprítomní trolovia, vodopády na každom rohu a krištáľovo čisté jazierka. Zahanbiť sa nedalo ani Oslo, ktoré atmosféru dopĺňa modernou časťou Nórska, no stále nie prehnanou.
Čo majú teda spoločné tieto dve napohľad rozdielne krajiny? V oboch padli predsudky. Obe vyrazia dych, a do oboch odporúčam zájsť ľudom, ktorých nebaví 7dňové vylehávanie na pobreží, a chcú vidieť miesta, ktoré si zaslúžia viac slovenskej turistickej pozornosti.
A po krásnych prázdninách tvrdá realita maturitného ročníka. Mám ale pocit, že som dobre naladený…