Po krátkom čase asi zasa zahrám na náboženskú nôtu, no po pánovi Kuffovi bude tento blog smerovaný trošku inam.
Začínam mať pocit že opozícia zaujala polohu akéhosi humoristu, aby v parlamente reč nestála. Po nepotrebných vyjadreniach Pavla Freša, ako treba zmeniť názov „Materská dovolenka“, prišiel ďalší nevyhnutný návrh, tentokrát z dielne silnejšej KDH. Akési povinné modlenie v parlamente?
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Netreba asi ani písať, kde sa tento text nachádza. Áno, áno, je to prvá hlava ústavy SR.
V návrhu Jozefa Mikloška stojí, že by sa malo modliť každý rokovací deň. Dokonca žiadajú Pavla Pašku o zriadenie „kaplnky“, kam údajne viacerí poslanci radi sami zavítajú.
Nemôžme politikom zazlievať snahu byť lepšími ľuďmi. Ja osobne si však myslím, že ak sa chce niekto pomodliť, nepotrebuje k tomu kaplnku v inštitúcii, ktorá sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Nechal by som na samotnom poslancovi rozhodnutie, či chce prejaviť svoju vieru. Postavenie, resp. zriadenie kaplnky vnímam ešte o čosi horšie. Je to minimálne neštandardné. Hoci sa mnohí opierajú o to, že je to inde bežné, uchádza im asi význam budovy parlamentu a samotná ústava. Je snáď v poslaneckých kluboch natoľko zlá atmosféra, že musia jednotliví poslanci vyhľadať útechu a pokoj v kaplnke? Je snáď zakázané dať si do kancelárie kríž, obrázok, koberec s miskou čistej vody, alebo zarámovanú tóru?
Hoci viem, že to nie je finančne najnáročnejšie. Nemáme kam lepšie investovať peniaze?
Preto návrh považujem minimálne za populistický a zbytočný.
A keď už ju zriadia, dúfam že bude mať aspoň dobrý vplyv na tých, ktorý po nej túžili. Vplyv badateľný pre ľudí, vďaka ktorým sú, kde sú.